Ján Žižka

Detstvo a mladosť

Pochádzal zo zemianskej rodiny (syn Řehořa a Johany). O prvých štyridsiatich rokoch jeho života sa zachovali iba torzovité správy. Nemal viac ako 12 rokov, keď utrpel ťažké zranenie mečom, prišiel o ľavé oko a polovicu tváre mu od tej doby hyzdila dlhá jazva. V Trocnove začal okolo roku 1378 hospodáriť na približne 15 ha polí. Erbom s rakom a spôsobom života sa nelíšil od lepších sedliakov v okolí. Asi v dvadsiatich rokoch sa oženil s Katarínou, dcérou zemana z neďalekého Čeřejova. Zo Žižkových detí je známa jedna dcéra. Jeho majetok postupne strácal na hodnote a Žižka bol nútený neustále sa zadlžovať.

Zo záznamu rožmberských a jihlavských popravných kníh je zrejmé, že počas rokov 1406 - 1409 pôsobil v bratstve cestných zbojníkov istého Mateja, ktorý bol roku 1409 obesený v Českých Budějoviciach. V roku 1408 vypovedal nepriateľstvo juhočeským Rožmberkovcom. Postavil sa na čelo opozície drobných slobodných zemanov v oblasti od Soběslavi po Novú Bystřicu. Tieto roky bojov, v ktorých viedol s vojensky nepripravenými spolubojovníkmi vojnu proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi, boli výbornou prípravou na jeho vojnové umenie, ktoré ho neskôr preslávilo.

Na záver tohto obdobia zrejme prišiel na stranu Rožmberkovcov, pretože v júli 1409 vydal kráľ Václav IV. amnestijný list, v ktorom mu odpúšťa všetko, čo spáchal zlého voči kráľovi aj korune.

Vojenská kariéra

V roku 1410 sa Žižka zúčastnil ťaženia do Poľska, kde sa podieľal na porážke Rádu nemeckých rytierov v bitke pri Grunwalde.

V rokoch 1411 - 1412 vstúpil do služieb na pražskom kráľovskom dvore Václava IV. Počas pražského pôsobenia sa dostal do kontaktu s učením Majstra Jána Husa, ktoré poznačilo celý jeho ďalší život. Dňa 30. júla 1419 sa podieľal na defenestrácii na Novomestskej radnici v Prahe.

V tom istom roku odišiel s ďalšími radikálne zmýšľajúcimi husitmi do Plzne a v jej okolí viedol prvé víťazné bitky. V marci 1420 bol donútený Plzeň opustiť, pri presune do novozaloženého Tábora porazil 25. marca v bitke pri Sudoměři katolícke oddiely. Táborská strana ho zvolila jedným zo štyroch hajtmanov a v tejto funkcii slávil ďalšie vojenské úspechy. V uvedenom roku sa naposledy vrátil k rodnému Trocnovu, keď na čele táborského bratstva dobýjal v rožmberskom panstve Novú Bystřicu a Trhové Sviny.

Bohumil Kafka, jazdecká socha Jána Žižku v areáli Národného pamätníka na pražskom Vítkove

V roku 1420 sa Žižka opäť prejavil ako geniálny veliteľ. Jeho vynikajúca stratégia prispela k úspešnej obrane Prahy a k porážke prvej krížovej výpravy v bitke na Vítkove 14. júla 1420. V roku 1421 sa podieľal na likvidácii sektárov v Tábore, v júni bol zvolený čáslavským snemom do dvadsaťčlennej dočasnej vlády. Pri dobývaní hradu Rábí v roku 1421 utrpel ťažké zranenie pravého oka.

V rokoch 1421 – 1422 sa zúčastnil vojenských operácií v priestore medzi Kolínom, Kutnou Horou a Nemeckým (Havlíčkovým) Brodom proti druhej krížovej výprave a donútil Žigmunda Luxemburského opustiť Čechy. V nasledujúcich rokoch viedol ďalšie vojenské akcie. Na prelome rokov 1422 – 1423 sa názorovo rozišiel s táboritmi, odišiel do východných Čiech, kde založil vlastný husitský zväz so stálym poľným vojskom.

Pokus umiernenej husitskej šľachty poraziť Žižku skončil neúspechom (bitka pri Stauchovom dvore 4.8.1423), ale zároveň viedol na jeseň roku 1423 k založeniu kališnícko-katolíckej aliancie, namierenej proti Žižkovi. Roku 1424 získal Žižka na svoju stranu časť táborských spojencov, mestá Klatovy, Žatec a Louny a alianciu porazil v bitke pri Malešove (7.6.1424), ovládol Kutnú Horu, Český Brod, Nymburk a pomýšľal na dobytie Prahy. K tomu však nedošlo, pretože sa s jej predstaviteľmi v septembri 1424 zmieril. V tom istom roku počas vojenského ťaženia pri obliehaní Přibyslavi zomrel.

Žižkov vklad do dejín vojenstva

Žižka vybudoval stále poľné vojsko s vojenskou organizáciou, rozhodujúcim spôsobom zdokonalil systém obrany vo vozovej hradbe s pravidelným nasadzovaním delostrelectva. Žižkovo meno je späté s defenzívnou fázou husitskej revolúcie a upevňovaním pozícií vnútri štátu. Ján Žižka je právom označovaný za najväčšieho vojenského génia v českých dejinách. Je považovaný za autora (niekedy iba za spoluautora) Vojenského poriadku z r. 1423.

Druhý strelecký peší pluk česko-slovenských legií na Rusi bol v decembri 1916 pomenovaný menom Jána Žižky z Trocnova^[1].

Ján Žižka vo filme

Postavu Jána Žižku stvárnil český herec Zdeněk Štěpánek v známej husitskej trilógii Jan Hus (1954), Jan Žižka (1955) a Proti všem (1957) režiséra Otakara Vávru.